Divadlo
Ochotnícke divadlo vo Veternej Porube má vyše storočnú tradíciu. Za toto obdobie boli roky, kedy sa divadlo z rôznych príčin nehralo, ale tradícia divadelníctva tu zostáva až do súčasnosti. A to hlavne vďaka ochotným hercom, režisérom, šepkárom a ľuďom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali a podieľajú na fungovaní veternoporubského divadla. Prvé ochotnícke predstavenie sa konalo v roku 1918 a malo názov Eulália sa chce vydávať od neznámeho autora. Hlavnú úlohu hrala Eva Tomková, rod.Repčeková. Ďalej sa predstavili A.Jančuška, M.Hudecová, E.Socháňová a mnohí iní pod režijným vedením Michala Jančušku. V tomto období až do roku 1936, predstavenia organizovala Miestna jednota slovenského ľudového dorastu. Režisérmi boli miestni učitelia Rudolf Šolc a neskôr Ján Pavlík. Hrávali sa hry od Ferka Urbánka/Kríž pod lipami, Náš pán ujo/, J.B.Moliéra/Nasilu stal sa lekárom/, J.G.Tajovského/Matka,Nový život/. Od roku 1937 organizoval predstavenia väčšinou Dobrovoľný hasičský zbor a neskôr Evanjelická mládež, potom premenovaná na Zväz mládeže. Režisérom zostal Ján Pavlík a neskôr to bol Adam Mlynarčík. V tomto období sa divadlo hralo na improvizovanom javisku. Bolo postavené z “capkov”. Kulisy sa robili z domácich tkaných vriec, ktoré herci sami farbili. Stoličky na sedenie nosila mládež v deň predstavenia, z každého domu v dedine. Príchodom miestneho učiteľa v roku 1957 Štefana Grešíka, zaznamenáva divadlo veľký rozmach. Pod jeho režijným vedením sa nacvičilo množstvo divadelných hier./Hora volá, Starý zaľúbenec, Oklamaný manžel, Kamenný chodníček, Na chvoste, Gazdiná roba…/ Začala sa divadelná družba s obcou Konská, ktorá trvala viac ako desať rokov. V roku 1964, za intenzívnej pomoci Vladimíra Janíčeka, prebiehala rekonštrukcia interiéru kultúrneho domu. Javisko bolo vybavené osvetlovacou technikou a zakúpili sa kulisy, ktoré sa používajú dodnes. Divadelné predstavenia organizovala Osvetová beseda,ktorá pracovala pri Miestnom národnom výbore a združovala všetky organizácie v obci. Po zrušení školy v obci,v roku 1976,odchádza učiteľ Štefan Grešík bývať do Okoličného. Divadlo na Porube začalo stagnovať,hralo sa nepravidelne. Režisérom bol Vladimír Janíček, neskôr Daniel Tomko st. Zmena k lepšiemu nastala až v roku 1994, kedy sa pod režijným vedením Eleny Križianovej sformovalo Divadlo mladých. Tvorili ho výlučne dievčatá do 18 rokov,ktoré hrávali aj mužské roly,lebo chlapci v tom čase o divadlo nemali záujem. Dievčatá s predstaveniami /Zoznamovacia kancelária, Cesta dostavníkom, Žemba/mali úspech aj na okresných divadelných súťažiach/2 krát 3.miesto/. V roku 1998 Divadlo mladých zaniklo,ale divadelné predstavenia sa naďalej uskutočňovali pod vedením Miestneho osvetového strediska. Režijne sa na nich podielala Marta Rakytová a neskôr opäť Elena Križianová, ktorá sedí na režisérskej stoličke dodnes/s trojročnou prestávkou 31 rokov/. Vo všetkých hrách, ktoré režírovala/Prítulná Katarína, Auto, Strašidlo, Zásnuby, Aká bolesť, taká medicína, Kubo, Tak sa na mňa prilepila…/, bola aj herečka. Počas jej pôsobenia veternoporubské divadlo zaznamenalo veľký vzostup. Stalo sa populárnym a obľúbeným nielen doma, ale aj v blízkom okolí/ Žiar, Lúčky, Jalovec, Konská, Važec, L.Ondrej, Kvačany…/, kde robí dobré meno svojej obci.
